Info o motýľoch

Medzi najznámejšie denné druhy motýľov patria Babôčka admirálska, Očkáň, Perlovec, Vidlochvost feniklový, mlynárik kapustový. Všetky sú pestro sfarbené. K nočným motýľom patria mníška, spriadač, lišaj.

Motýle sú nesporne najkrajším radom hmyzu. Všeobecne delíme motýle na denné a nočné, ktoré sa značne líšia farebne aj stavbou tela. Ich larvy sa nazývajú húsenice. Viaceré druhy majú špirálovito stočený cuciak na cicanie nektáru.

Vývoj motýľov:

Motýle sa vyvíjajú dokonalou premenou. To znamená, že vývoj prechádza všetkými štádiami.

(vajíčko - larva - kukla - imágo)

Vajíčko:

Samička, ktorá je pripravená na párenie, prezrádza svoju prítomnosť zvýšenou produkciou voňačkových žliaz. Samček svojim dobrým čuchom zacíti túto vôňu aj na vzdialenosť niekoľkých kilometrov a bezpečne nájde samičku ukrytú v hustom kroví alebo na strome. Párenie netrvá u všetkých druhov rovnako dlho. Pri niektorých druhoch iba niekoľko minút, pri iných niekoľko hodín, ba aj dní. Po spárení znáša samička vajíčka. Vajíčka sú malé, majú tvrdý obal a guľovitý, kužeľovitý, valcovitý alebo sploštený tvar. Vajíčka môžu mať rôznu farbu a často sú zdobené škvrnkami, prúžkami a inými kresbami. Vajíčka sú pri znášaní potiahnuté zvláštnou lepkavou hmotou, ktorou sa prilepia na podklad. Počet vajíčok z jednej znášky nebýva rovnaký. (20 - 50, u niektorých druhov až 500 - 1000 vajíčok)

Húsenica:

Z oplodnených vajíčok sa po určitom čase vyliahnu larvy. Tento čas nebýva rovnako dlhý u rôznych druhov. Z vajíčok znesených na jar sa húseničky vyliahnu za krátky čas, z vajíčok prezimujúcich za 5 až 9 mesiacov .Telo húseníc je podlhovasté, valcovité, pokryté jemnou pokožkou. Skladá sa z hlavy a zo 14 článkov. Hlava je tvrdá obyčajne guľatá. Sú na nej oči, ústne ústroje a malé tykadlá. Oči sú jednoduché, zrak je slabý. Články tela sú mäkké, je na nich 16 končatín. Na hrudi sú tri páry článkovaných nôh zakončených pazúrikmi, na brušných sú štyri páry panôžok a jeden pár posúvadiel na trinástom článku. Posúvadlá slúžia pri chôdzi na odstrkovanie. Tak ako motýle aj húsenice majú rozličné sfarbenie a kresby, často pestrejšie ako motýle. Okrem toho býva ich telo ozdobené rôznymi výčnelkami a hrboľmi. Niektoré húsenice sú aj výrazne ochlpatené. Húsenice aj motýle dýchajú vzdušnicami. Je ich 8 až 10 párov. Húsenice sa živia rastlinnou potravou - požierajú listy, stonky, kvety i plody rôznych rastlín. Môže sa však stať, že v prípade nedostatku potravy napadne húsenica iné húsenice. Život húseníc trvá oveľa dlhšie ako život motýľov a je veľmi zaujímavý. Väčšina ich žije na listoch rôznych bylín, krov a stromov. Húsenica sa počas svojho života niekoľko krát lieni (húsenica zvlieka starú kožu najčastejšie 4-5 krát).

Kukla:Keď húsenice celkom dorastú, prestanú žrať potravu, sú nepokojné, rýchlo pobiehajú a hľadajú vhodné miesto na zakuklenie. To sa uskutočňuje na chránených miestach, ktoré sú príznačné pre ten- ktorý druh. Kukly sú tretím vývinovým štádiom motýľov. Majú kužeľovitý tvar, na povrchu sú hladké a lysé, len zriedka ochlpené. Mnohé kukly sú nehybné, niektoré sa pri dotyku a pred liahnutím pohybujú. Cez chitínový obal už vidieť kresby budúcich krídel a bruško. V kukle sa deje premena na motýľa. Čas potrebný na túto premenu je rôzny, môže trvať niekoľko dní, týždňov, ale aj rokov. Keď je vývin ukončený, praskne chitínový obal kukly a motýľ vylezie zo svojej kolísky. Stáva sa tak zvyčajne zrána ak ide o denného motýľa, alebo pred večerom v prípade nočného motýľa. Keď sa motýľ dostane z kukly, začne hneď nasávať vzduch, ktorým vyplňuje pokrčené krídla a tie postupne nadobúdajú definitívny tvar a veľkosť. Tento proces trvá niekoľko minút a závisí od veľkosti motýľa. Motýľ sedí ešte niekoľko minút na tom istom mieste, kým mu celkom stuhnú krídla a nadobudnú potrebnú pevnosť.